Čím začať?
Čo je právo styku? Čo je opatrovníctvo?
Ak rodičia žijú spolu, obyčajne vykonávajú právo starostlivosti o svoje deti spoločne. Ak sú však rodičia rozvedení alebo žijú oddelene, musia sa rozhodnúť, ako sa táto zodpovednosť bude plniť v budúcnosti.
Rodičia môžu rozhodnúť, že dieťa bude žiť striedavo s oboma rodičmi, alebo len s jedným rodičom. V druhom prípade má druhý rodič zvyčajne právo navštíviť a kontaktovať dieťa v určitých stanovených časoch.
Právo starostlivosti zahŕňa aj iné práva a povinnosti spojené s výchovou a starostlivosťou o dieťa vrátane práva starať sa o dieťa a jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu majú zvyčajne rodičia, ale existujú prípady, keď rodičovské práva a povinnosti možno priznať inštitúcii, ktorej je dieťa zverené.
Kto rozhoduje o práve starostlivosti a práve styku?
Rodičia môžu rozhodnúť o týchto otázkach na základe vzájomnej dohody. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, môžu využiť pomoc mediátora alebo právnika. Ak chcete nájsť mediátora, navštívte odkaz v dolnej časti tejto stránky.
Ak rodičia nie sú schopní dosiahnuť dohodu, môže sa stať, že sa musia obrátiť na súd. Súd môže rozhodnúť, že obaja rodičia majú právo starostlivosti o dieťa alebo deti (striedavá výchova) alebo že jeden z rodičov má právo starostlivosti (výlučná starostlivosť). V prípade, že len jeden rodič má právo starostlivosti , súd môže rozhodnúť o práve styku druhého rodiča.
V prípade medzinárodného páru sa na základe predpisov EÚ určí, ktorý súd má zodpovednosť za riešenie prípadu. Ak chcete nájsť príslušný súd, navštívte odkaz v dolnej časti tejto stránky.
Hlavným cieľom spoločných pravidiel EÚ je zabrániť tomu, aby sa obaja rodičia obracali na súd vo svojej vlastnej krajine a aby sa v tej istej veci vydali dve rozhodnutia. Pravidlom je, že príslušným súdom, ktorý rozhoduje vo veciach rodičovských práv a povinností, práva starostlivosti a práva styku, je súd v krajine, v ktorej má dieťa obvyklý pobyt.
Vykoná sa súdne rozhodnutie aj v inom členskom štáte EÚ?
Mechanizmus uznávania a výkonu rozhodnutí zabezpečuje, aby sa rozhodnutie súdu uplatňovalo v iných krajinách EÚ po vydaní osvedčenia príslušným súdom EÚ. To uľahčuje osobám alebo inštitúciám s rodičovskými právami a povinnosťami výkon ich práv.
V prípade konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sa začali 1. augusta 2022 alebo neskôr, nie sú potrebné žiadne osobitné postupy na to, aby sa výsledné rozhodnutie stalo vykonateľným v iných členských štátoch, čím sa podporuje vzťah medzi dieťaťom a oboma rodičmi. Vyhlásenie vykonateľnosti môže byť stále potrebné v prípade rozhodnutí prijatých v konaní o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sa začalo pred 1. augustom 2022.
Ktoré pravidlá EÚ sa uplatňujú?
Pravidlá upravujúce cezhraničné veci medzi deťmi a ich rodičmi sú súčasťou nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 – Brusel IIb z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie (ES) č. 2201/2003 – nariadenie Brusel IIa, ktoré sa však naďalej uplatňuje na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) 2019/1111 – t. j. pred 1. augustom 2022. Tieto pravidlá sa uplatňujú rovnako na všetky deti, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo nie. Nariadenie Brusel IIb predstavuje základný kameň justičnej spolupráce EÚ v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Toto nariadenie sa uplatňuje vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou Dánska.
Praktická príručka na uplatňovanie nariadenia Brusel IIb sa nachádza na tejto stránke: Publikácie EJS
Ak chcete získať podrobné informácie o konkrétnej krajine, zvoľte jej vlajku.
Súvisiace odkazy
- Nájdenie mediátora
- Nájdenie príslušného súdu
- Prečítajte si písomnú informáciu
- Zraniteľné osoby
- Príručka o európskom práve týkajúcom sa práv dieťaťa
- Practitioners’ Tool: Cross-Border Recognition and Enforcement of Agreements Reached in the Course of Family Matters Involving Children (Príručka pre odborníkov z praxe: cezhraničné uznávanie a výkon dohôd získaných v rámci konaní o rodinných veciach týkajúcich sa detí)